logo LOSS

Žiadosť o zváženie využitia kompetencie podľa článku 87 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky 18. 12. 2019

Vážená pani prezidentka Slovenskej republiky,

  • ako predstavitelia občianskeho združenia Liga na ochranu slovenských športovcov, ktoré na základe zákona o združovaní občanov od roku 2016 združuje viac ako 60 športovcov, sa na Vás dnes s nádejou obraciame ako na poslednú inštanciu, ktorá môže zvrátiť ďalší nesystémový krok štátu v športe na Slovensku v podobe novelizácie Zákona o športe, ktorá Vám bola v týchto dňoch predložená na podpis.

  • K myšlienke založenia občianskeho združenia na pomoc, podporu a ochranu športovcov nás vtedy ako aktívnych profesionálnych športovcov viedla najmä negatívna skúsenosť, a s tým súvisiace znechutenie z nášho nerovného postavenia vo vzťahu k športovým klubom. Pred prijatím Zákona o športe neexistoval vyvážený vzťah medzi profesionálnym športovcom a športovým klubom. Predkladatelia novely Zákona o športe tri mesiace zavádzajú celú športovú obec a tvrdia, že jej cieľom je zvýšenie právnej istoty športovcov a ich slobodný výber zmluvného typu.

  • Ako profesionálni športovci sme boli do konca roku 2015 zreteľne slabšou zmluvnou stranou. Zmluvné dojednania v športových zmluvách dávali klubom takmer neobmedzené možnosti krátiť odmenu športovcovi, ukončiť s ním zmluvný vzťah, zamedziť jeho uplatneniu v inom športovom klube a pod., pričom tieto rozhodnutia boli založené doslova na ľubovôli klubu. V takýchto prípadoch nemohol do vzťahu medzi športovcom a klubom výraznejšie zasiahnuť ani súd, keďže zmluvy boli uzatvárané prevažne podľa Obchodného zákonníka, ktorého nosnou myšlienkou je zmluvná voľnosť. Inak povedané, akokoľvek jednostranne nevýhodná bola zmluva, táto bola výsledkom dohody, ktorú je potrebné rešpektovať. Profesionálny športovec pritom znenie zmluvy nemohol reálne žiadnym spôsobom ovplyvniť a v podstate iba podpísal zmluvu, ktorá mu bola predložená. Predmetom takejto zmluvy bolo zväčša osobné vykonávanie športovej činnosti športovcom pod svojim menom, v mene a v prospech klubu, a synalagmatickou povinnosťou športovej organizácie bolo platiť športovcovi za vykonanú činnosť dohodnutú odplatu.

  • Profesionálny športovec, ako ekonomicky závislý pracovník, vystupoval v pozícii formálne samostatne zárobkovo činnej osoby, a to napriek skutočnosti, že jeho príjmy záviseli výlučne na jedinom „obchodnom partnerovi“, ktorým bol športový klub. Napriek tomu, že športová činnosť profesionálneho športovca vykazovala všetky znaky závislej práce, športovec sa ocitol v pozícii, kedy nebol ani typickým zamestnancom, ani typickým podnikateľom. Sme toho názoru, že podľa slovenského právneho poriadku profesionálni športovci, ktorých vykonávanie športu pre klub spĺňa znaky závislej práce, mali byť zamestnancami už od 1.4.2002, kedy nadobudol účinnosť dodnes platný Zákonník práce.

  • V priebehu roku 2015 sme preto s nádejou sledovali snahu pracovnej skupiny tvoriacej návrh Zákona o športe, ktorý prešiel riadnym legislatívnym procesom. Po prijatí Zákona o športe došlo k výraznému posilneniu postavenia profesionálnych športovcov. Zákon stanovil jasné pravidlá v otázke jednostranného ukončenia zmluvy, otázke odmeny (mzdy) športovca a pod.. Dnes môžeme jednoznačne konštatovať, že Zákon o športe prispel k zjednoteniu a sprehľadneniu vzťahov medzi profesionálnymi športovcami a športovými klubmi a k výraznému posilneniu pozície športovca, ako slabšej zmluvnej strany.

  • Na základe vyššie uvedeného porovnania postavenia profesionálneho športovca pred a po účinnosti Zákon o športe je zrejmé, že ako záujmové združenie športovcov sme jednoznačne proti schválenej novelizácii Zákona o športe. Samotnú novelizáciu vnímame ako snahu športových klubov (najmä hokejových) o vrátenie profesionálneho športovca do postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, a to len z dôvodu ekonomicky znesiteľnejšieho dopadu na chod športových klubov. Zarážajúci je fakt, že hokejové kluby ako porušovatelia zákona, si počas niekoľkých mesiacov „vylobovali“ zmenu pre nich nevyhovujúceho, avšak v drvivej väčšine vyspelých štátoch sveta a osobitne v Európe zaužívaného statusu profesionálneho športovca ako zamestnanca, či pracovníka v pracovnoprávnom vzťahu

  • V podstate ide o účelovú snahu predkladateľov návrhu zákona a lobistov stojacich za nimi, vylúčiť osoby, ktorých činnosť spadá podľa práva Európskej únie pod definičné znaky „pracovníka”, z tejto množiny osôb a uprieť im tým sociálne postavenie, sociálne zabezpečenie a sociálne práva, ktoré sú so statusom pracovníka spojené. Z pohľadu práva Európskej únie profesionálny športovec nemôže vykonávať športovú činnosť, ktorá napĺňa znaky závislej práce v inom ako pracovnoprávnom vzťahu. Už schválená právna úprava sa navyše javí ako nesúladná z čl. 36 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje zamestnancovi jeho základné pracovné práva.

  • Na základe všetkého vyššie uvedeného si Vás, vážená pani prezidentka Slovenskej republiky, dovoľujeme zdvorilo požiadať, aby Ste v záujme súladu právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie, v záujme ochrany ústavnosti, princípov právneho štátu a systematiky právneho poriadku Slovenskej republiky, zvážili využitie Vašej originálnej kompetencie podľa článku 87 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a vrátili novelu zákona o športe s pripomienkami Národnej rade Slovenskej republiky na jej opätovné prerokovanie.

S úctou,

JUDr. Róbert Jano predseda OZ, profesionálny hráč futbalu

Mgr. Tomáš Medveď podpredseda OZ, bývalý profesionálny hráč a reprezentant SR vo futbale

Bc. Barbora Bálintová tajomníčka OZ, profesionálna hráčka a reprezentantka SR v basketbale

Press